Napokon je slovo živé.
Vlastný pohľad odvráti.
Napokon len píšem ešte, to
slovo dýchať nedá Ti.
Od zimy je kúsok ku tme.
Skracujúca životy.
Hoc aj nahý v noci, vo dne
len srdcom nahým pochopí.
Opadané lístie, život,
k spánku svet sa uberá.
Začínajúc od počiatku, mŕtvym
živé písmená.
Pripravení k odpočinku, uložili
poklady.
Čo s nahotou sa narodilo
nahota len nahradí!
Postavil som jedno slovo.
Most.
Nie múry ozrutné.
Po odpočinku, daj nám mosty
pre ľutujúcich priestupné.
„Áno, okrem mrazivého pokoja, so sebou niesla aj nádej, že zima nemusí byť vždy len krutá“. 1. Bosou nohou Mnoho sa zmenilo, Lili. „Ocko“? „Áno, Zlatko“? „Kto bola Stella, povedz mi o nej“ … Ako začať ? Stellu a jej mnohé sesty som nevidel už roky. Prv, než sa vytratili úplne, nás navštevovali čoraz menej. Poslednýkrát [...]
Nemusíš vedieť nič, aby Ti bolo všetko jasné. Najkrajšie listy sa občas strácaju. Fľaše s odkazom roztriešti na skalách príliv, akoby chcel „povedať“ …. nedoručím, tak som rozhodol. Píšem, aj keď neviem komu. Avšak píšem preto, lebo nikto nesmie byť sám. Mávnutím čarovného prútika, chcem jediné. Prečítaj a pochop. Úloha pre veľkú myseľ. Veľa [...]
Tma skracujúca životy... ...
Celá debata | RSS tejto debaty