Napokon je slovo živé.
Vlastný pohľad odvráti.
Napokon len píšem ešte, to
slovo dýchať nedá Ti.
Od zimy je kúsok ku tme.
Skracujúca životy.
Hoc aj nahý v noci, vo dne
len srdcom nahým pochopí.
Opadané lístie, život,
k spánku svet sa uberá.
Začínajúc od počiatku, mŕtvym
živé písmená.
Pripravení k odpočinku, uložili
poklady.
Čo s nahotou sa narodilo
nahota len nahradí!
Postavil som jedno slovo.
Most.
Nie múry ozrutné.
Po odpočinku, daj nám mosty
pre ľutujúcich priestupné.