A. 1

23. októbra 2016, poet, Nezaradené

Nemusíš vedieť nič, aby Ti bolo všetko jasné.
Najkrajšie listy sa občas strácaju.
Fľaše s odkazom roztriešti na skalách príliv, akoby chcel „povedať“ …. nedoručím, tak som rozhodol.
Píšem, aj keď neviem komu.
Avšak píšem preto, lebo nikto nesmie byť sám.
Mávnutím čarovného prútika, chcem jediné.
Prečítaj a pochop.

Úloha pre veľkú myseľ.
Veľa sa nepýtaj, pretože srdce mlčí, aj keď oči plačú.

Vedz však, že …. keď žiadali vodu, dal som.
Mňa však nechali zmoknúť v daždi.

Hádankou je domov.
Lebo môj domov, bol ich domovom.
Avšak ich domov nepoznám.

Kým som mal, milovali.
Mám však stále, ale oslepli.
Oslepli, lebo nevidia, čo mám.
A čo milovali sa pominulo.

Nemilujú, lebo som ostal len ja.
Mňa a to, čo mám nemilujú, lebo nikdy nepoznali lásku.

Zmúdrel som.
Príď, nemeškaj.